Čo zostane na nás, keď AI dostane ruky?

Doterajšie analýzy o vplyve AI na prácu sa pozerali najmä na jazykové modely, teda na to, čo zvládne chatbot. Anthropic 30. septembra 2026 zverejnil štúdiu What work can robots do?, ktorá k tomu prvýkrát prirátala aj robotov. Podiel pracovných úloh, ktoré technológia vie vykonať, tým stúpol z približne polovice na 81 %.

Prešiel som jednotlivé odvetvia a pri každom som hľadal, čo sa už deje na Slovensku, v Česku a v okolí.

Graf: samotné jazykové modely zasiahnu približne 50 % pracovných úloh, AI spolu s robotmi 81 % — Samotná AI zasiahne približne polovicu úloh, s robotmi 81 %. Zdroj: Anthropic

Čo štúdia vlastne meria

Autori Russell Legate-Yang a Maxim Massenkoff hodnotili jednotlivé pracovné úlohy podľa toho, či ich robot dokáže vykonať a v akom prostredí. Rozlišujú štyri úrovne: robot úlohu nezvládne, zvládne ju v prostredí postavenom pre robotov (napríklad montážna linka), v štruktúrovanom prostredí ľudí (napríklad sklad) alebo v nepredvídateľnom prostredí, ako je mestská ulica.

Štúdia pracuje s americkými dátami o povolaniach. Podľa nej roboti už dnes technicky zvládnu 74 % fyzických úloh, ktoré tvoria 34 % pracovného času. Dôležité je slovo „technicky“. Ide o schopnosti, nie o to, čo firmy reálne nasadia.

Prečo by to malo zaujímať práve Slovensko

Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa na svete, takmer 196 na 1 000 ľudí, a automobilový priemysel tvorí viac než polovicu priemyselnej produkcie. OECD už v roku 2018 vyhodnotilo, že z 32 skúmaných krajín je Slovensko na automatizáciu najcitlivejšie. 34 % pracovných miest má vysoké riziko automatizácie a ďalších 31 % čaká výrazná zmena náplne práce.

Graf podľa odvetví: podiel zasiahnutých úloh pri samotnej AI a pri AI s robotmi, najväčší rozdiel majú doprava, výroba a príprava jedla — Rozdiel medzi samotnou AI a AI s robotmi podľa odvetví. Hodnoty sú približné, odčítané z grafu štúdie.

Vodiči: z 15 % na 90 %

Najväčší skok zo všetkých odvetví má doprava a presun materiálu. Pri samotných jazykových modeloch bolo zasiahnutých menej než 15 % úloh vodičov, s robotmi je to približne 90 %. Týka sa to taxikárov, kamionistov aj vodičov vysokozdvižných vozíkov.

Robotaxíky už nie sú len americká téma. V Záhrebe jazdí komerčné robotaxi spoločnosti Verne za jednotnú cenu 1,99 €, zatiaľ s operátorom vo vozidle. Uber s čínskou firmou Pony.ai plánuje viac než 2 000 robotaxíkov v piatich európskych mestách. Okrem Záhrebu ich zatiaľ neprezradil. V Mníchove a Berlíne prebiehajú testy.

Na Slovensku mal v auguste prvú testovaciu jazdu robotaxík čínskej firmy WeRide, zatiaľ s bezpečnostným vodičom za volantom. Od 1. decembra 2026 začne platiť zákon, ktorý umožní skúšky automatizovaných vozidiel v zabezpečenom priestore a potom prevádzku s licenciou ministerstva dopravy a súhlasom polície. V Česku od 1. januára 2026 smú autá na vybraných úsekoch, najmä na diaľniciach, riadiť samé na úrovni 3. Vodič musí byť pripravený prevziať riadenie do 10 sekúnd.

Robotaxi v Záhrebe za 1,99 €, české pravidlá pre autonómne riadenie od 1. 1. 2026 a slovenský zákon od 1. 12. 2026 — Robotaxíky a nové pravidlá v regióne

Zaujímavý je kontext. Slovensku dnes chýba približne 8 000 profesionálnych vodičov, Česku až 20 000 a celej Európe podľa organizácie IRU okolo 502 000. Autonómne vozidlá tak v prvej vlne pravdepodobne skôr zaplnia prázdne miesta, než by brali existujúce.

Fabriky, sklady a kuchyne

Vo výrobe jazykové modely pokrývajú len malú časť úloh. Robotika pridáva montáž, zváranie, balenie a manipuláciu s materiálom. Podobne veľký skok má podľa štúdie aj príprava jedla.

Príklady z regiónu: Rohlík v sklade v Chrášťanoch pri Prahe nasadil 265 robotov a potrebuje takmer o polovicu menej ľudskej práce ako v starších skladoch. DHL v Jirnoch spustilo baliacu linku, ktorá zloží a zalepí až 960 krabíc za hodinu, čo podľa firmy zodpovedá výkonu až 35 zamestnancov. Pri vychystávaní pomáha 24 robotov. Na Westfielde Černý Most v Prahe varí robotická kuchyňa iFood a nový závod Volvo pri Košiciach dostane automatizovanú finálnu montáž od nemeckej firmy Dürr.

Stavebníctvo: robot už muruje

Roboti zvládajú časť výkopov a dokončovanie stien. Americký výrobca stavebnej techniky JLG v januári 2026 kúpil firmu Canvas, ktorej robot sám tmelí a brúsi sadrokartón. Na stavbe však rozhodujú podmienky a každé stavenisko je iné, preto stavebníctvo vychádza nižšie ako fabriky.

V Česku prevádzkuje Wienerberger deväť murovacích robotov WLTR. Jeden vymuruje až 10 m² steny za hodinu, čo zodpovedá tempu piatich murárov. V Žiline v júli 2026 vznikla prvá 3D tlačená autoumyváreň na Slovensku a v Prahe robot na stavbe bytového domu vytlačil z betónu celú miestnosť za dve hodiny.

Kancelária: takmer 100 %

Pri administratíve a kancelárskej podpore zasahujú jazykové modely veľkú časť úloh už dnes. Po započítaní robotov sa pokrytie blíži k stovke. Týka sa to administratívnych úloh, nie každého, kto pracuje za počítačom.

Banky to už premietajú do plánov. Britská Standard Chartered oznámila zrušenie takmer 8 000 miest v administratívnych centrách, ktoré nahradí AI. Analytici odhadujú, že európske banky môžu za päť rokov znížiť počet zamestnancov o 10 až 20 %.

Kde sa stroje zasekávajú

Najnižšie vychádzajú zdravotná podpora, osobné služby a inštalácie a opravy, približne 40 % úloh. Ľudský dotyk, jemná motorika a nepredvídateľné situácie sú pre robotov stále priveľa. Práve v týchto profesiách pritom ľudia chýbajú v celom regióne:

Slovensku chýba viac než 14 000 zdravotných sestier.
V Česku do 15 rokov odíde do dôchodku až 30 000 sestier.
Poľsko má 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov, porovnateľné krajiny 11,2.
V Nemecku chýba 50 000 až 120 000 ľudí v opatrovaní.
Rakúsko potrebuje do roku 2030 o 76 000 opatrovateľov viac.

Nedostatok sestier a opatrovateľov na Slovensku, v Česku, Poľsku, Nemecku a Rakúsku — Tam, kde roboti nestačia, chýbajú ľudia

Prečo 81 % neznamená 81 % prepustených

Najdôležitejšie číslo štúdie je 0,3 %. Len pri toľkých úlohách je robot dnes cenovo konkurencieschopný s človekom. Ak budú roboti zlacňovať tak ako doteraz, približne o 3 % ročne, trvalo by asi 40 rokov, kým sa to bude týkať aspoň 10 % úloh.

Len 0,3 % úloh, pri ktorých je robot dnes lacnejší ako človek, znázornené ako 1 bodka z 300 — Robot to často zvládne, ale zatiaľ sa takmer nikde neoplatí

Autori zároveň upozorňujú, že roboti poháňaní AI môžu tento odhad prekonať a naučiť sa veci, ktoré dnes nezvládnu. Istota tu nie je ani jedným smerom.

Štúdia ukazuje aj to, koho sa robotika týka najviac. Pracovníci v najviac exponovaných profesiách sú častejšie muži s nižším vzdelaním a nižším platom a ich nezamestnanosť je viac než dvojnásobná oproti ostatným.

Čo si z toho zobrať

Firmy v logistike, výrobe a doprave by mali sledovať, ako rýchlo klesajú ceny robotov. Pri nedostatku ľudí sa automatizácia môže oplatiť skôr, než ukazuje priemer, hlavne v skladoch a na linkách.

V kancelárii AI mení prácu už teraz. Najviac získajú tí, ktorí ju vedia použiť na rutinné úlohy a svoj čas presunú k práci s ľuďmi, rozhodovaniu a kontrole.

V opatrovaní, zdravotníctve a remeslách bude ľudí treba viac. Technológia tu skôr pomôže s administratívou okolo práce, nie so samotnou prácou.